Budapešť 2017: Rišo vo finále a koniec “výletu” (Riso in the finals and the end of my “trip”)


Yesterday, nothing special happened.

Andrea swam 50m breaststroke, I took a photo of her on the start but then she turned her back :-)

She’s quite tall, isn’t she? :-)


Včera sa neudialo nič extra zvláštne.

Aďa plávala 50m prsia, cvakol som ju na štarte, potom sa mi už otočila chrbtom :-)

Je poriadne vysoká, że? :-)

But something did happen… I got a present. Notebook cover from Nikon.

I’ve been looking for something like that for a while now, it’s used as a shield from the sun. It’s possible that someone saw me like this on the Spring Prix of Zilina :-)

Ale predsa čosi… Dostal som darček. Kryt na notebook od Nikonu.

Už som dlhšie niečo také pozeral, je to na zaclonenie pred slnkom. Možno ma už niekto videl takto na Jarnej cene v Žiline :-)

Today, I’ve tried again shooting the individual medley from the podium for victory ceremony in dark blue.
Vyskúšal som si dnes opäť v tmavomodrom fotenie z “victory ceremony” pódia na polohovke.

However, I didn’t like it very much. So, I have been taking pictures of Riso from behind the starting blocks but today, I’ve been shooting them a bit askew.
Moc sa mi to ale nepáčilo, a tak som Riša fotil zase spoza blokov, dnes ale trochu zošikma.

Talking about the relay, that was a complete chaos. I didn’t want to be behind blocks again so I tried being on the side but that didn’t work too.

I tried to change the spot and tripped over a strap from the photographic objective. Fortunately, it didn’t fall but my camera started act weird; there were no numbers on the screen. I swore a bit but luckily, it started to work right after a while.

I wanted to take a pic of all girls from the relay together. They even got together quite nicely but in the last moment, photographers shooting the start of another relay came standing right in my shot and ruined it. This is the best I have…

To štafeta, to bol iný chaos. Nechcel som byť zase za blokmi, tak som skúsil zboku. Ale nič moc.

Skúsil som zmeniť miesto a zakopol som o popruh z objektívu, našťastie nespadol, ale foťák mi úplne schaosil, zrazu neboli na displeji žiadne číselká.
Dobre som si zanadával, no po chvíli sa našťastie spamätal.

Chcel som baby zo štafety cvaknúť spolu a aj sa.pekne k sebe naskladali, no pred nich sa v poslednej chvíli postavili zrazu fotografi fotiaci štart ďalšej štafety a zo záberu nebolo nič. Toto je asi to najlepšie, čo mám…

I took a photo of them later but I had only about 5 seconds to shoot it and right away, I was told off that I’m not supposed to be taking pictures there. Mea culpa.
Cvakol som ich potom aspoň takto, ale to.bola fotka asi za 5 sekúnd a už som aj dostal zdrba, že na tomto mieste sa fotiť nesmie. Mea culpa.

For the first time, I am going to the hotel during lunch today. I need to work on my photos from previous days. On my way, I get a message from Miro Nowak if I can upload a picture of Riso on Facebook since he made it to the finals. I’m in the underground and I don’t have any yet so later I work on few photos of Riso and upload them in special album on Facebook. But I’m not satisfied with them, today’s obviously not my day.

I’m leaving to the Arena at 3 PM. I have to mention as to not offend anyone that few underground trains are newer even equipped with a screen and from time to time announce in English too :-)

Cez obed idem dnes po prvýkrát na hotel, treba mi dorábať fotky z predchádzajúcich dní. Cestou mi píše Miro Nowak, či dám nejaké foto Riša na facebook, lebo postúpil do finále. Som v metre a zatiaľ nemám, tak trochu neskôr robím zopár Rišových foto a dávam ich do extra albumu na facebook. Nie som ale s nimi spokojný, dnes sa mi akosi nedarí.

O tretej odchádzam nazad do arény. Aby som nikoho neurazil, tak niektoré súpravy metra tu majú aj novšie, dokonca s displejmi a občas aj hlásia v angličtine :-)

For a late lunch, I’m having scones and coffee again :-)

Riso’s final heat is second on the program and for the first time, there is a Slovak flag on the screens. I’m taking photos of Riso, then other finals and I’m leaving before the last final heat finishes.

Voila :-) I guess it’s enough…

Na neskorý obed mám opäť pagáče a kávu :-)

Riŝove finále je druhé v poradí a po prvýkrát svieti na obrazovkách slovenská vlajka. Fotím Riša, potom ostatné finále a ešte pred doplávaním poslednej finálovej disciplíny odchádzam.

Tadááá :-) už by toho aj stačilo…

I’m going to the hotel hoping that I can work on the photos from the morning women’s individual medley relay and from Riso’s finals so I can leave for the closing ceremony at 9 PM with a clear conscience.
However, I’m coming to the hotel after 8 PM which means I have only time for a shower, copying photos from finals to the disk, checking the route and I can leave…

Closing ceremony was really something, especially the beginning. What those people were showing was unbelievable. There were some speeches afterwards, then they handed over the mace to the organizer of the following Championships, presented the new place and finito.

Idem na hotel v nádeji, že skúsim urobiť ešte fotky doobednej ženského polohovkovej štafety a Riša z finále, aby som s čistým svedomím mohol ísť okolo deviatej na closing ceremony.
Na hotel prichádzam ale až po úsmej, čo znamená, že si dám tak akurát sprchu, skopírujem fotky z finále na disk, pozriem si cestu a môžem ísť…

Closing ceremony, hlavne v úvode, bola poriadne namakaná. To, čo tam tí ľudkovia predvádzali bolo neuveriteľné. Potom nejaké prejavy, odovzdanie žezla usporiadateľovi nasledujúci MS, prezentácia nového miesta a končíme.

I get on a tram and even take a picture of the luxury I have since I’m the only passenger but in no time I find out that I’m on the right line however with the wrong destination. Oh, damn it…

I get off and wait for another one losing about 45 minutes in the process.

Nasadám na električku, ešte si fotím, že aký luxus, že ňou idem sám, keď zistím, že som síce nasadol na správnu linku, ale s iným cieľom. Kurnik šopa…

Vystupujem a čakám na ďalšiu, strata asi 45 min.

I arrive at the hotel, I help myself to a beer and even though I would like to work a bit I’m too tired and go to sleep.
It’s 2 AM.

And it’s the final day…
I wake up at 6 AM, work on photos I wanted to do the previous day, have breakfast and pack myself. At 9 AM, there is a taxi waiting for me and I’m heading to the hotel where Slovak representation team was accommodated.

The ride in the taxi is quite adventurous. Until now, I thought that the orange light on the traffic lights means ‘speed up’ :-) today I’ve learnt that it means ‘speed up even third in the row’. The taxi driver is showing off his racing skills.

I wait for a while at the hotel and then with the crew we all get in the bus and head to Bratislava. There I change the vehicle to the car of our nice masseuse and we drive to Zilina straight through Brno :-) where I return the borrowed technique.

I’m really grateful, thanks to her I can be with my kids tonight.

The end of the show, goodbye :-)

Prichádzam na hotel, dávam si ešte pivko a hoci by som chcel ešte niečo urobiť, tak už nemám sily a idem spať.
Sú dve hodiny ráno.

No a je tu posledný deň…
Vstávam o šiestej, robím fotky, ktoré som chcel už včera, idem na raňajky a balím sa. O deviatej ma už čaká taxík a veziem sa do hotela, kde bývala slovenská repre.

Cesta taxíkom je vcelku dobrodružná.
Doteraz som si myslel, že oranžová na semafore znamená “pridaj” :-), oddnes už viem, že to znamená “pridaj aj z tretieho radu”.
Taxikár predvádza svoje závodnícke umenie.

Na hoteli po chvíli čakania nasadám už spolu s výpravou do autobusu a vezieme sa do Bratislavy. Tam presadám do auta našej milej pani masérky a vezieme sa do Žiliny priamo cez Brno :-), kde vraciam požičanú techniku.

Ďakujem krásne, vďaka nej budem dnes aspoň večer s deťmi.

Koniec vysielania, majte sa :-)

3 Comments

  1. Ťoťo
    1. august 2017 at 19:11 — Odpovedať

    Ďakujeme aj my Peťko. Pekne si referoval.

  2. Peter
    2. august 2017 at 8:42 — Odpovedať

    Veľká vďaka za krásne reporty, ale jednu vec ti teraz neodpustím…. TY SI BOL V BRNĚ A NEVEIŠ ANI ZAVPOLAŤ? Ešte aj s Beátkou… No super…

    • Peter Sukenik
      2. august 2017 at 21:08 — Odpovedať

      Peťko, díky, ale boli sme len na skok a určite pochopíš, že po 10-tich dňoch sa človek už aj ponáhľa domov :-)

Pridaj komentár

Copyright © 2015-2024 Peter Sukenik