
Here it is. Alarm-clock wakes us up at 5.15, we quickly get up, finish our packing and at exactly 6.00 the taxi is waiting for us. After saying goodbye at the reception desk we leave our temporary home, the hotel
Armenia.
On our way to the airport we enjoy a concert of some band which the driver watches and listens to while driving
This guy is a bit eccentric but he seems cool 
We pay 600 RUB for the taxi which is fine and get off right before an airport terminal.
I like the Kazan’s airport. It’s smaller but nice and modern…

A je to tu, budíček o 5,15, rýchlo vstať, dobaliť kufre a presne o 6-tej už čakal dole taxík.
Rozlúčka na recepcii a my opúšťame náš dočasný domov, hotel
Armenia.
Cestou na letisko si užívame koncert nejakej skupinky, ktorý šofér pozerá a počúva popri jazde
Je to “dizajnovo”
zvláštny týpek, ale pohoďák.
600 rubľov za taxík je ok a vystupujeme pred letiskovým terminálom.
Kazaňské letisko sa mi páči, je menšie, ale moderné a pekné.
In all, I’ll have good memories of Kazan. I guess mainly because the majority of the people I met here were nice, easy-going and willing to help. It didn’t matter if it was a receptionist, a volunteer in the Arena, a shop assistant or a taxi driver…
At the airport there were swimmers from RSA waiting at the same gate. We didn’t see Cameron. I guess he wasn’t going home yet
Otherwise it would be a great experience for Peter to meet him alive like this 
The flight to Moscow passed without any problems. During flight I noticed that people were reading about swimming in newspapers. Those were newspapers from the day before with the article about Yefimova.
Celkovo na Kazaň budem mať spomienky dobré. Asi hlavne preto, že drvivá väčšina ľudí, ktorých som tu stretol, bola milých, usmiatych a ochotných a bolo jedno či to boli recepčné v hoteli, volunteer-i v Aréne, predavači alebo taxikári…
Na letisku pri rovnakom gate čakajú aj plavci z RSA. Camerona ale nevidíme, asi ešte domov nejde
Inak to by mal Peťo iný zážitok stretnúť ho takto naživo 
Let do Moskvy prebehol bez akýchkoľvek problémov a počas letu si všímam, že ľudia čítajú v novinách o plávaní. Boli to noviny z predchádzajúceho dňa a bol to článok o Jefimovej.
So, at the airport I didn’t hesitate and headed to newsstand. I was wondering if they wrote something about Mozorov and his false start. I wasn’t mistaken…
Na letisku teda neváham a mierim do novinového stánku. Som zvedavý, či v poslednom čísle bude niečo o Morozovovi a jeho predčasnom štarte. A nemýlim sa…
Sheremetyevo is a huge airport. Getting from terminal D to E took us with the stops in the shops about half an hour. I was also hunting for some souvenir for my wife. Eventually, I bought classic Matryoshka but it was quite a problem to find the right color so it would at least a little fit in our house
Another interesting thing is a horizontal escalator. You get on it and it takes you a bit further
I already mentioned it in some other report that, in contrast to Kazan, I met mostly reluctant people without interest here which isn’t very pleasant.
Customs office was again a different story. I still don’t know if I really had to import and export my photographic equipment. But I wanted to avoid any possible problems because the price of the equipment is quite high. On our way to Kazan I made a deal with the customs officer. On our way back another custom officer had a big problem to certify my export. He finally did it after I came to him for the third time. I said that I really wanted to have it certified because I already have the import certified and one copy of that went to the board of customs. And in instructions from organizers this was a sheer warning. So, the customs officer handled it in about three seconds, he certified it with a seal and it was done 
We were left with few rubles so I invested in bottles of water. Half a liter cost in the hotel 25 RUB, at the airport it cost 100 RUB from a vending machine or 120 from a shop. The time of our departure was slowly approaching and I could already see our plane waiting…
Sheremetjevo je obrovské letisko. Presun medzi terminálmi D a E nám aj so zastávkami v obchodoch trvá asi polhodinu. Zháňam ešte nejaký suvenír pre manželku, nakoniec to vyhrala klasická matrioška, bol ale celkom problém vybrať takú, ktorá by sa farebne aspoň trochu hodila k nám domov
Zaujímavé sú tu horizontálne eskalátory, nasadnete naň a on Vás odvezie o kúsok ďalej
Už som sa o tom zmienil v niektorom z predchádzajúcich príspevkov, oproti Kazani sa tu stretávam väčšinou s neochotnými ľuďmi bez záujmu, čo nie je moc príjemné.
Extra kapitolka bola opäť colnica. Neviem, či mi skutočne bolo treba prihlasovať na import a potom na export techniku, čo som mal na fotenie. Chcel som sa ale vyhnúť nejakým možným problémom, keďže jej hodnota bola dosť vysoká. Pri ceste do Kazane sme to nejako s colníkom zvládli. Na spiatočnej ceste mal ale colník neskutočný problém mi export potvrdiť. Urobil to až keď videl, že idem za ním tretíkrát a povedal som mu, že to potvrdené jednoducho mať chcem, lebo mám potvrdený import a viem, že jedna kópia išla niekde na colný úrad. A v pokynoch od organizátora MS bolo na toto výslovné upozornenie. A tak ma teda colník nakoniec asi za 3 sekundy vybavil, buchol mi na potvrdenie pečiatku a bolo hotové 
Zostalo nám ešte zopár rubľov, a tak som investoval do fľaší s vodou. Pollitrovka na hoteli 25 rubľov, na letisku 100 v automate alebo 120 v obchode. Pomaly sa blíži čas odletu a už vidím, že lietadlo na nás čaká…
I figured that the lady at the desk misunderstood my request to seat us together by the window. We both sat by the window.

I was on one side of the row by the window and Peter on the other side.

I didn’t make a big deal out of it. At last I was glad I sat by the window. We usually leave these seats for children.
During the flight I occupied myself with the Aeroflot magazine. I found out that the maximal take of mass of our Airbus A321 was 89t, then I found out where Aeroflot flights and also how to get from Sheremetyevo to centre of Moscow. I might visit it some other time…
Zisťujem, že pani za pultom si moju prosbu, aby nás dala sedieť spolu a pri okne vysvetlila po svojom. Sedíme pri okne obidvaja

, ja na jednej strane radu pri jednom a Peťo na druhej strane pri druhom

Beriem to ako fakt a neriešim. Nakoniec som počas letu aj rád, že sedím pri okne. Tieto miesta nechávame vždy deťom.
Počas letu sa zabávam študovaním časopisu od Aeroflotu s zisťujem, že náš Airbus A321 má maximalnu vzletovú hmotnosť 89t, zisťujem kde všade Aeroflot lieta a tiež to, ako sa dostať zo Sheremetjeva do centra Moskvy. Možno raz pôjdem pozrieť…
I couldn’t fall asleep. In front of me there sat a group of five young Russians who were talking too loudly in my opinion. It wasn’t anything serious but it wasn’t either a lullaby. Eventually they died away and were going to rest as well.
The weather was perfect and the clouds below us were creating beautiful images.
Zaspať sa mi nedarí, predo mnou sedí skupinka piatich mladých rusov, ktorí sa na môj vkus bavia až príliš hlasno. Nie je to nič kritické, ale zaspať sa mi pri rom nedá. Nakoniec utíchajú ale aj oni a idú si oddýchnuť tiež.
Je krásne počasie a oblaky pod nami vytvárajú krásne obrazy.
I was amusing myself with tracking our location with navigation, too. We really crossed the permitted speed 50km per hour here
Zabávam sa aj sledovaním našej polohy podľa navigácie, tu sme napríklad výrazne prekročili predpísanú 50-tku
We didn’t fly over Slovakia. We entered Czech Republic from Poland circa above Karvina. If I felt it right we started to descend above Terezin.
According to the navigation I was looking for the highway from Brno to Bratislava and it seems like I found it…
Neletíme ponad Slovensko, do ČR z Poľska vchádzame približne nad Karvinou. Ak som to pocítil správne, tak nad Terezínom začíname klesať.
Podľa navigácie pozerám, či uvidím diaľnicu z Brna do Bratislavy a vyzerá to tak, že áno…
Above Austria the plane started to jolt a little bit and I had difficulty to capture the beautiful landscape. Finally I managed to do it. There doesn’t seem to be so much of wind generators from Earth…
Nad Rakúskom to s lietadlom začína trochu pohadzovať a ja mám trochu problém vyfotiť ich peknú krajinu. Nakoniec sa to ale podarilo. Zo zeme sa to nezdá, koľko tých veterných elektrární majú…
At 16.55 of local time we landed. We handled the formalities and were trying to recall where we had left the car. Peter has a very good memory

We paid for parking and headed to Bratislava. It was good that I paid the parking beforehand. Via Pelikan it cost 80€ and on the spot it would cost over 160€
And how was our homecoming? At home there was already waiting our youngest world champion 
O 16,55 už miestneho času pristávame. Vybavujeme formality a spomíname si, kde sme nechali auto. Peťo má ale dobrú pamäť

Ešte zaplatiť parkovanie a hajde do Bratislavy. Bolo fajn, že som si parking zaplatil vopred. Cez Pelikan stálo 80€, na mieste by som platil cez 160
A príchod domov?
Doma nás už čakal náš mladší majster sveta 
Well, this is all from my travel journal in Kazan. It was amazing and I hope it wasn’t the last event of this kind. We’ll see what will cross my mind
Finally, I would like to thank for help to Viktor Sulc, www.pujcovnafototechniky.cz, from whom I lent the most important part of my photographic equipment. On the one hand, I want to thank him for his rental services so there is a place to borrow equipment like this for a reasonable price. On the other hand, I appreciate his training and very pleasant and helpful approach.
Next, I want to say thanks to Mato Vano who helped me with my equipment, too. He’s as much of a fan as I am and we sometimes compete with each other which is good for our improvement 
The translation of these reports to English would be too much for me. Alzbeta Hyblova was waiting every day and promptly translating them for me. Thanks.
Last but not least I want to thank our swimming federation SPF, of course. They helped me with handling the formalities and I’m thankful that I could be under their patronage on the World Championships. And my thanks belong also to Miro Nowak who was patient with my curious questions 
Thank you!
Well… this is the end of broadcasting from Kazan 
No a to je z môjho cestovateľského denníčka z Kazane už asi všetko.
Bolo to super a dúfam, že to nebola moja posledná akcia tohto druhu, uvidíme čo mi zase preskočí hlavičkou
Na záver sa chcem poďakovať za pomoc Viktorovi Šulcovi, www.pujcovnafototechniky.cz, od ktorého som mal požičanú najdôležitejšiu časť svojej fotovýbavičky. Jednak za to že svoju požičovňu vôbec má a je teda si kde aj takúto techniku za rozumný peniaz požičať. A tiež za zaškolenie a veľmi príjemný a ústretový prístup.
Ďalej Maťovi Vaňovi, ktorý ma s technikou dovybavil taktiež. Je to podobný fanda ako ja a tak nejako sa navzájom dopĺňame a občas aj jeden druhého predbiehame
, čo je pre naše zlepšovanie moc fajn.
Preklad týchto mojich článočkov do angličtiny by som nedal. Každý deň na ne čakala a promptne ich prekladala Alžbetka Hýblová. Ďakujem.
No a nakoniec samozrejme vďaka aj našej plaveckej federácii SPF, ktorá mi pomohla s vybavovačkami a pod ktorej hlavičkou som aj na MS bol. A tiež Mirovi Nowakovi sa trpezlivosť s mojimi všetečnými otázkami 
Ďakujem.
No a…
… koniec vysielania z Kazane 
Najnovšie komentáre