TAK VYZERÁ ŠPORT #34
Kedysi som niekde čítal o fotení športu, že fotiť šport a popri tom cítiť emócie sa nedá. Ba priam nesmie. Že to nie je profesionálne.
A tak ja som teda úplne v kľude, lebo profesionál nie som 
Podľa mňa by za profesionálneho fotografa mal byť označovaný iba ten, kto má nielen fotoaparát a čo najväčší objektív a kto vie nielen urobiť dobrú fotku, ale ten, kto sa vie fotografovaním aj uživiť. Lebo toto a zvlášť v športe, jednoduchý chlebíček nie je. V tomto duchu sú mimochodom postavené aj podmienky pre vstup do Asociácie profesionálnych fotografov SR (AFP SR).
Šport je o emóciách veľmi silno. Dajú sa tam nájsť všetky základné emócie, ako radosť, smútok, strach aj hnev, ale rovnako aj emócie ďalšie, odvodené.
Dnešné fotografie sú opäť “pozbierané” z viacerých ročníkov Žilinského triatlonu, konkrétne z ročníkov 2017-2020. A okrem základnej emócie “radosť”, ja na nich vidím aj kopec, kopec lásky ❤️
Pekný večer
